Obec
Spišské Tomášovce sú najstaršou obcou v okrese. Založil ich okolo
roku 1200 Tomas, syn Bota. Je však dokázané archeologickými nálezmi,
že chotár a samotná obec boli osídlené už od doby kamennej. V tomto
období si už ľudia stavali osady a chovali kozy, ovce, dobytok.
Siali ovos, proso a jačmeň. Pri práci používali brúsené a vŕtané
kamenné nástroje. Vedeli vyhotoviť aj rozmanité hlinené nádoby. V
chotári Spišských Tomášoviec ako aj na celom Spiši sa najčastejšie
nachádzajú hlinené nádoby a črepy kanelovanej keramiky. A práve
takéto črepy sa našli v Spišských Tomášovciach, Hadušovciach a
Čertovej jaskyni.
Spišské Tomášovce založil na prelome 12. a 13. storočia istý TOMAS
syn BOTU. Keďže na Spiši bolo veľa neobhospodárenej pôdy,
tento gróf sa tu rozhodol založiť vinohrady a pestovať hrozno pre
kráľovské pivnice. A tak pravdepodobne Tomas na mieste, kde bola
najpočetnejšia osada Slovákov, aby mal dostatok pracovných síl,
postavil novú obec pre svojich privezených vinohradníkov. Trvalo
niekoľko rokov kým postavili domy, zúrodnili pôdu a postavili
vinohrady. Po niekoľkých rokoch zistili, že klimatické podmienky nie
sú vhodné pre pestovanie hrozna a vinohrady nie sú rentabilné. Tak
r. 1217 kráľ Andrej II. vymenil pozemky Tomasa syna Botu za pozemky
,,Lenged".
Obec Tomášovce sa r. 1217 spomínajú ako Veľké a Malé Tomášovce. Z
malých Tomášoviec neskôr vznikla obec Arnutovce. V roku 1240 až 1242
postihla Spiš a celé Uhorsko veľká pohroma. Po obsadení veľkej časti
Ruska a dobytí Kyjeva, Tatárske vojsko, zaútočilo aj na Uhorsko.
Obyvatelia obce ako aj okolitého Spiša sa pred Tatármi opevnili na
skale nad Hornádom, nazývanej Lethon (Kláštorisko). Tu prečkali
pohromu a po odchode Tatárov sa vrátili do svojich spustošených
obydlí. Nastal hladomor. Spiš bol z časti vyľudnený, a preto kráľ
Bela IV. povolal na naše územie nemeckých osadníkov.
Obec ako aj celý Spiš postihli aj rôzne prírodné nešťastia, ako
zemetrasenia r. 1443, 1453, 1643, 1656. Najväčšie prírodné nešťastie
spojené s prietržou mračien bolo v roku 1622. Najväčšie sucho zase
bolo v roku 1473, ale aj v r. 1540, 1551, 1585 a 1616. V roku 1546
napadli zase úrodu kobylky a celú ju zničili.